Maledivy - Maledivy - Reportáže

Rasťo nahadzuje veľký popper ďaleko pred loď. Rýchle navíjanie a špliechanie povrchovej nástrahy okamžite vyprovokovalo kranasa k útoku. Pomalé zdolávanie silnej a bojovnej ryby odrazu ustáva a rybár vyťahuje z vody iba šokovanú hlavu bez tela. To, pravdepodobne už pláva opačným smerom.

Reportáže by sa mali písať ihneď po návrate z výpravy, keď je človek plný dojmov a chveje ním ešte emočné napätie. V januári tohto roku som na Maldivoch sprevádzal tri rybárske výpravy. Nepodeliť sa o zážitky by bolo trestuhodné, to, čo sa dôležité stalo, je už na tvrdo uložené v pamäti a nezaujímavý zvyšok bol už zo spomienok nadobro vymazaný.

Prvá skupina začala chytať v čase, keď bol mesiac v totálnom splne (úplňku). Za strieborných nocí oproti mesačnej oblohe mali dravci super podmienky na lov. Kŕmili sa celú noc a zábery počas dňa prichádzali iba ojedinele. Za zmienku z večernej rybačky stojí iba ryba s pretiahnutým pyskom (cejnovka žlutopyská, rod Lethrinus), ktorú sme doposiaľ chytali iba ojedinele a malé kusy, ale táto mala určite cez päť kíl. Chytilo sa aj veľké wahoo cez meter tridsať, ktoré urobilo radosť aj v kuchyni.
Avšak nezabudnuteľná zostáva chvíľa, keď sme začuli výkrik kapitána Ibiho - "Mantáááá, veľa mantá!" Loď neďaleko pobrežia spomalila a my sme naskákali do vody. Zažili sme to, po čom priahnu niektorí potápači celé roky. Plávali a šantili sme v hejne desiatok mánt, ktoré sa kŕmili planktónom. Bolo to úžasné! Chlapci zo Slovenska sa stali súčasťou vesmíru. Obrovské monštrá sa vznášali všade na vôkol a majestátne plachtili k nám, aby nás v poslednej chvíli, keď sa už priblížili na dotyk, podplávali a pokračovali v nehlučnom lete. Úchvatné. Eufória prekonala strach a vzrušenie bolo také silné, že dnes s istotou môžem tvrdiť, že aj rybári majú svoj bod "G".



Druhú skupinu tvorili klienti, ktorí už maldivské safari so mnou absolvovali pred dvoma rokmi. Urastení chalani, z ktorých najmladší Rasťo hádzal vždy o pár metrov ďalej ako my ostatní, prekonali množstvo nachytaných kranasov predchádzajúcej skupiny už na tretí deň.
Ale to, čo sa mi vrylo do pamäti sa udialo v noci. "Dnes budeme chytať len veľké ryby"- hovorí najstarší člen výpravy otec Rasťo. Traja synovia mlčky prikývli a tak aj bolo. Rasťo vytiahol najpevnejšiu udicu medveďobijku a napichol na hák filet o veľkosti dvoch obedových porcií. Tíško spustil nástrahu pod loď a udicu vložil do stojanu. Dávno sme už zabudli na jeho slová a zabávali sme sa chytaním korálových rýb, keď tu jeho doposiaľ tichý multiplikátor urobil -"Škŕŕŕk!"- a opäť sa rozhostilo hrobové ticho. Oči sa upreli na Rasťa, ktorý pomaly vstal a podišiel k udici. "Opasok"- zasyčal. Vtedy sa udica zohla a plynule sa odvíjajúca šnúra mizla pod hladinou nedbajúc na tvrdý zásek. Kľud, ktorý doposiaľ vládol na palube vystriedal vzruch s tisícmi povelmi -"Dajte ten opasok, dotiahni brzdu, povoľ, nestoj mi v ceste!" Už ste niekedy skúšali opásať storočný dub obojkom pre psa? (...prepáč Rasťo). Ide to ale ťažko. Stiahnuté brucho majestátne zväčšilo obvod hrudníka a ja som hneď vedel, že nech je na udici čokoľvek, nemá to šancu. Centimeter po centimetri Rasťo priťahuje rybu k lodi a tá po metroch uniká do hĺbky. Nič netrvá večne. Po pol hodine sme usúdili, že rybu by už mohlo byť vidieť. Zhŕkli sme sa pred spoteného a vysileného rybára a ponad palubu pozerá do vody päť čeloviek. "Čo vidíte?"- kričí rybár nedočkavo . To sa už pod hladinou prevracia ryba veľká ako kuchynský stôl -raja trňucha. Za prísnych bezpečnostných opatrení- teda zo strachu (vyliezame na zábradlie, na stoličky a schovávame sa za dvere), je palubu lode vytiahnutá zmietajúca sa raja. Namerali sme jej viac ako dva metre.
Chcete si predstaviť, ako prebiehal nočný lov ďalej? Tak si prečítajte tento odstavec ešte štyrikrát a to dvojhlasne. O chvíľu zdolávame dve raje naraz a neskôr boj pokračuje aj s tromi rybami súčasne. Zo zábavy sa stala drina. Najdlhšia raja merala dva metre päťdesiat, ale určite to nebola najväčšia ryba, lebo poslednú sa nám nepodarilo zastaviť a tá sa dostala do koralov, kde sa bleskovo odtrhla. Štyri zdolané raje za večer nám pripravili rajskú noc.



Keď som si myslel, že už sa nemôže stať nič dramatickejšie, prišla na loď tretia skupina.
Presúvame sa na naše osvedčené loviská hneď po nalodení. Plavíme sa popri atoloch, kde očakávame útoky plachetníkov a tuniakov. Prichádza prvý záber. Jožko v širokom postoji ródeového kovboja s udicou v zdolávacom opasku je zatiaľ iba v úlohe štatistu kontrolujúceho nekontrolovateľný únik ryby. Prvých pätnásť minút prehráva Jozef vysoko na body. My sme zatiaľ zaujali pohodlné postoje a posedy popri zábradlí a tipujeme čo to bude za rybu. Čas pomaly plynie, len úlovok je stále v nedohľadne. Z Jozefa sa cícerkom rinie pot a my každú minútu čakáme pohľad na jeho súpera, keď tu sa ryba z nenazdajky rozbehne popod loď a Jožko v snahe zabrániť prerezaniu šnúry o kýl lode sa z celej sily oprie do udice. V záklone sa dostáva do takého ostrého uhla, ktorý je nezlučiteľný s pevnosťou prútu. Tisíc gramová palica sa láme v špičke ako suchá haluz- "Prásk". Tvrdosť zlomeného prútu bez koncového očka sa zdvojnásobila a po chvíli je ryba vonku. Ešte pred hodinou by som odprisahal, že viac, ako tridsaťkilové kranasy neexistujú a teraz sa s ním už fotím. Váhu vážiacu nad tridsať kilogramov nemáme k dispozícii a tak rybe odhadujeme hmotnosť cca 40-45 kg, (dlžka 141 cm).

Kapitán Ibi večer zakotvil na mieste, ktoré má v GPS-ku označené ako Shark point, čiže žraločí bod. Preto sa niet ani čomu čudovať, keď sme Marek, Matrin i ja v priebehu večera zdolali každý po jednom žralokovi. Za zmienku stojí hlavne ten Marekov, ktorý meral 260 cm a mali sme čo robiť, aby sme s ním pózovali pri fotení.




Loď už posledný den smerovala k hlavnému mestu-Male, keď sa mi podaril nevšedný úlovok. Na jeden popper som naraz zasekol a zdolal dve ryby a ešte k tomu rozdielneho druhu (kanica a kranasa).
Martinove krátke zdolávanie asi 50kg tuniaka žltoplutvého na prívlač bolo už iba čerešničkou na šľahačkovej rybárskej torte.

Vždy som rád, keď odlietam s usmiatymi a zdravými klientmi späť do Európy, ale ešte radšej som, keď príde ten čas a ja podávam chalanom ruku so slovami - "Vitajte na palube".