Švédsko - Asunden - Basunda - Kinda - Reportáže

Poznáte ten pocit , keď ste urobili niečo o čom ste presvedčený že je to to najlepšie riešenie ?
Aj ja som bol patrične hrdý na nájdený priestor , priam hniezdočko pre štyridsať domácich vajec, ktoré som umiestnil do odľahlých odkladacích priestorov pod strechou nášho totálne preplneného Citroenu Jumper pred cestou za švédskymi šťukami. Nič sa im nemalo stať a veril som že hrdinsky prežijú aj dŕŕŕncanie po D1 do Prahy.
Na tretí deň po návrate zo Škandinávie mi volal Juraj od ktorého sme mali auto požičané ,, Peter , v aute je neznesiteľný smrad a my za toho svätého nemôžeme nájsť kde ste nechali zdochnutú rybu". Mne vtedy svitlo. Už viem kde sa podel obsah siedmych vajec , ktorý sme v nich nenašli po ich naklepnutí nad panvicou!

"Chalani to predsa nemôžeme Majovi urobiť", presviedčam mojich priateľov o jedinom možnom termíne, ktorý ako tak pripadal do úvahy, aby náš priateľ stihol aj jarnú šťukovú rybačku a aj zavadzal pri pôrode svojho prvorodeného syna Dávida. Toto sme riešili v marci kedy celé Slovensko bolo zavalené snehom a my sme tajne dúfali že prvý májový týždeň bude na švédskych jazerách teplá jar. Nebola.

Jazerá Asunden a Bjorkern boli síce po našom príchode zaliate slnkom a teplota sa cez deň vyšplhala aj na dvadsať stupňov , ale na okolitej prírode bolo vidieť že tento priebeh počasia tu vládne veľmi krátko. Listy na stromoch boli ešte zatvorené a teplota vody meraná exaktným prstovým teplomerom bola studená ako šľak. Vôbec sme sa nečudovali že šťuky ešte neodtrhli zimný list v kalendári a nezačali byť jarno-pažravé. Ubytovanie v prerobenej starej hospodárskej budove bolo výborné. Moderný nábytok a obrovská spoločensko-kuchynská časť nám umožňovali robiť rybársko-chlapskí neporiadok od rána do večera a napriek tomu nikto nič nehľadal aj keď nič nebolo na miestach, kde by to naše manželky hľadali.

Na rybolov nám bolo k dispozícií niekoľko tisíc hektárov vodnej plochy na jazerách Asunden a Bjorko. Hliníkové člny boli stabilné a rýchle, len šťuky sa nám vysmievali z neslušne vztíčeným prostredníkom.
Našťastie nám majiteľ usadlosti už v prvý deň ukázal ukryté jazierko Herrgol hlboko v lese. Povolenie chytať na ňom mali iba hostia troch chát v usadlosti Frosvik a to sme boli aj my.
Pri obhliadke jazierka sme zastihli na odchode partiu poľských rybárov, ktorí nám zvestovali dve dôležité veci. Spojením ukazováka a palca naznačili nulový počet šťúk chytených za posledné dni vo veľkých jazerách a ďalšou správou bola informácia , že dobrú náladu im pozdvihli pstruhy v tomto viac ako desať hektárovom jazierku , ktoré okrem veľkosti ich nadchli aj nezvyčajnou bojovnosťou. Ukázali nám fotku v mobile, na ktorej bol veľký dúhak , ktorý vážil poľské štyri kilogramy ale podľa môjho názoru mal maximálne slovenské tri kilá. Stačilo to však na to, aby sme vybaľovanie osobných vecí odložili do zabudnutia a po pol hodine sa vrátili opäť k jazierku kde sme vymenili odchádzajúcu skupinku poľských rybárov.
Po dvoch hodinách rybačky sme už mali chytených päť pstruhov dúhových od päťdesiat do päťdesiatosem centimetrov. Príroda okolo jazierka Hergol bola úžasná. Každý večer keď sme odchádzali s autom od vody a zamierili lesnou cestičkou pre zvážanie dreva na chatu prišlo sa s nami rozlúčiť tridsaťčlenné stádo danielov a dvaja žeriavy. Táto skupinka párnokopytníkov ležala bez strachu na okraji lúky a na pozdrav nám zakývala ušami. Zistil som, že žeriavy sú oveľa väčší vtáci ako som ich poznal z obrázkov mojej detskej knižky. Jeden večer, keď som musel šoférovať bez okuliarov lebo som si kvapku živice z borovice rozotrel po mojich čelných sklách, ukázal som prstom na žeriavov so slovami ,,aha chalani, pod horou sú srny ".
Každý z nás mal počas týždňovej rybačky na udici minimálne jedného dúhaka , ktorý sa nedal zastaviť a skončilo to buď odtrhnutím silónu alebo narovnaním háčikov na miniatúrnych wobleroch. No i napriek tomu že ryby boli evidentne nasadené z umelého chovu iba pre zábavu nás rybárov a ich doráňané chvostové plutvy kazili všetky fotky pri pózovaní s úlovkom, boli to zdatní bojovníci. Sedemdesiat centimetrový pstruh na ultraľahkej udici nikdy nepatril medzi tie ryby, u ktorých ste si istý víťazstvom.
Šťuky sa nestali aktívne počas celého pobytu vo Švédsku a preto sme im venovali ďaleko menej času ako boli predsavzatia pred cestou. Za dva dni rybolovu na veľkých jazerách sme chytili iba päť šťúk do šesťdesiat centimetrov. Zbytok času sme boli na pstruhovom jazierku Hergol kde sa vytiahlo štyridsaťdva pstruhov dúhovýh od päťdesiat do šesťdesiat centimetrov a tri kusy nad šesťdesiat centimetrov. Náš kamarát Majo nám predviedol skutočne ultraľahkú prívlač a chytil osem malých ostriežov a jednu veľkú ploticu. Mne osobne urobilo najväčšiu radosť šesť úlovkov pstruha potočného od štyridsať do päťdesiatšesť centimetrov.
Rekord z minulého roku dvestotridsať šťúk za týždeň sa nám nepodarilo prekonať ani len náhodou, ale rekord sme si predsa len spravili. Také obrovské množstvo pstruhov nad päťdesiat centimetrov to sa len tak nevidí, a preto sme sa mohli usmiaty vrátiť späť na Slovensko i tento rok.