Maledivy - Maledivy - Reportáže

Ten, kto raz zažil čaro rybačky na maldivských atoloch určite po čase zatúži vrátiť sa.
Let na trase Viedeň-Dubaj-Male prebehol bez problémov. Chalani , ktorí so mnou cestujú sú už starí veteráni a toto je už ich tretí rybolov na Maldivách.
Prvé prekvapenie nás čaká až po pristátí. Ostrov, na ktorom je letisko a ostrov, na ktorom sa nachádza hlavné mesto Male sú od seba vzdialené 2-3 km. Tento úsek dokázali maldivci spojiť mostom za jediný rok. Pre mňa, ktorý sledujem budovanie diaľnic na Slovensku, je to priam neuveriteľné.

Nasadáme na loď, ktorá nám nasledujúcich deväť dní bude spálňou, jedálňou, ale hlavne zázemím pre všetky druhy športového rybolovu. Z próvy a zo strechy lode sa dá chytať na povrchovú prívlač-popping, korma a uličky po bokoch lode sú vhodné na rýchle pilkrovanie - jigging, keď si chcete oddýchnuť, tak zadná časť lode zo stojanmi na udice je uspôsobená na troling a ak vám zostanú sily, tak večer a v noci môžete chytať korálové ryby a nočných dravcov na mäso do úplného vyčerpania.

Vyrážame. Počas plavby zmontujeme ťažké trolingové udice a o chvíľu za loďou ťaháme hlboko potápivé voblery a na hladine poskakujú chobotnice. Tropické slnko je ostré, zakusne sa do vás bez upozornenia a hneď máte červené cucfľaky na všetkých odhalených miestach tela. Prv, ako vyleziem na palubu, natriem sa detským opaľovacím krémom, alebo lepšie povedané protiopaľovacím krémom s označením 50+. "To mi akože chce výrobca naznačiť môj vek a či čo?" Vytrepem sa no predok lode, kde už moji štyria nadržaní rybári povyzliekaní do pol pása chytajú horúce tropické lúče slnka. Preto moja prvá otázka neznie, či už bol záber, ale či si priniesli aj Pantenol na popáleniny.

"Bźźźź" - rozbzučala sa jedna z udíc. Paľo vyťahuje udicu z držiaka a kapitán Ibi spomalí loď. Zvedaví čumíme do vody, čo bude náš prvý úlovok. "Chalani, už ho vidím, je to wahoo"- hovorím, keď už Nasif vyťahuje rybu z vody. "Výborná ryba- trojí úžitok"- Usmievam sa a vysvetľujem -"Filety zožerieme, spodnú časť brucha použijeme ako návnadu na povrchové ťahanie spolu s chobotnicou a hlavu s vnútornosťami nastražíme večer na žraloka, dobré že!".

Loď sa priblížila ku koralovému rífu a kapitán zavelil-" Poping my friends!". Vzduchom už svištia veľké poppery, ktoré za rýchleho navíjania a pošklbávania udicou ťaháme späť k lodi. Útoky rýb nedajú na seba dlho čakať. Pri špliechajúcom poppery sa zvíri a rozprskne voda, ale ryba nástrahu míňa. Zúrivé útočenie sa niekoľko krát zopakuje. "Ty brďo, čo sú tí kranasy slepí? "- hovorím a v tej chvíli Paľo zasekáva prvú rybu. Nie je to žiaden výstavný kus a treba hodne predpažiť, aby sa mohol s úlovkom na fotke doma pochváliť, ale na druhej strane doma red snappera nechytíte a tu tento patrí medzi najobľúbenejšie kulinárské delikatesy nášho srílanského kuchára Victora. V nasledujúcich dňoch sa chytilo veľa a o poznanie väčších kranasov , ale za zmienku stojí hlavne môj prvý žralok chytený na povrchovú nástrahu. Bohužiaľ pri vyťahovaní z vody iba otvoril papuľu, pustil popper a ja som zostal bez fotodôkazu, takže načo to tu vlastne spomínam.

Na tretí deň sme mohli vďaka utišujúcemu sa vetru brázdiť ríf z vonkajšej strany , omývanej tiahlymi vlnami Indického oceánu. Nie vždy sa táto časť atolu dá prechytávať, pretože aj za slnečného počasia sú niekedy vlny také mohutné, že i tí, ktorí si myslia, že morská nemoc je chorobou žien a slabých chlapov, tu často zistia svoje nerovné. Na hĺbkové voblery vo farbe makrely a malé poskakujúce chobotnice sme zdolali jedenásť kusov wahoo a niekoľko ďalších nám ušlo pri lajdáckom vyťahovaní rýb z vody rukami za koncový náväzec.
Dokonca aj pri fotení s úlovkami, keď sme nechali jednu udicu zabudnutú vo vode zaútočilo wohoo na nástrahu a trpezlivo čakalo, kým skončí promenáda v plavkách s úlovkami. Videli sme na vlastné oči aj útok plachetníka, keď jeho chrbtová plutva prechádzala od jednej nástrahy k druhej a dokonca ju na pár sekúnd schmatol do papule, aby následne zmizol v hlbinách. Jeden z cieľov výpravy: fotka s plachetníkom sa tento krát nekonala. Zato jedno wahoo sa vymklo z priemeru lovených rýb (110-130 cm) a meter ukázal úctyhodných 142 cm.
Kapitán Ibrahim sa rozhodol zaslať časť úlovkov príbuzným do dediny, ktorých tam má neúrekom. Nasif, jeden z členov našej štvorčlennej posádky si nasadil čelovku, na stí krát naštartoval malý čln, prídŕžajúc rukou motor, ktorý mal tendenciu každú chvíľu padnúť do vody a vydal sa na desať kilometrov dlhú plavbu do tmy tmúcej. Dal som mu na cestu krabičku Malboriek, čo mi pripadalo ako keby som sa lúčil s odsúdeným. Ťažko tomu uveriť, ale vrátil sa za nejaké tri hodiny usmiaty, až som pojal podozrenie, čo doma všetko stihol.

Hlava z Wahoo sa vznáša v hĺbke tridsať metrov. Kovaný hák je zaborený do temena a rybacie vnútornosti visia z nastraženej dobroty. Žralok zmenšuje oblúky okolo návnady a priplával tak blízko, že pri prudkom otočení sa balón na hladine mierne potopí. Na palube lode si nikto tento pohyb nevšimol. Ďalšia prudká obrátka a ryba zaútočila. Čeľuste sa zatnú do hlavy tesne pod hákom, ale sústo už nepustí. "Balón, praskol balón, máme záber!"- kričím. Rasťov zásek ide do prázdna. Je to už dnes po druhýkrát, keď útočník zožral mäso a na hák sa nechytil. Rýchlo pomáham nastražiť ďalšiu gebuľu s Wahoo (ešte že sme ich toľko chytili) a dúfam, že žralok zostal v našom teritóriu.
Netrvalo dlho a scenár sa zopakoval do bodky. Puknutie balóna, pomalé odvíjanie šnúry a následný zásek. Výkrik- "Je tam, je tam!" - rozpútal organizovaný chaos. Členovia posádky sa zbehli na palube, aby zhodnotili situáciu. Neviem, ako dlho už Rasťo zdoláva rybu, ale úmorný boj dostáva nový rozmer, až keď cez očká prebehol uzlík, ktorý spája šokový pätnásťmetrový monofilný náväzec so stokilogramovou šnúrou. Teraz presne vidíme, že keď Rasťo pritiahne rybu o meter, ona hneď na to si potiahne meter späť. Do vody svietime čelovkami, keď vtom sa v lúči lamp objaví telo. Už sme na safari chytili veľa žralokov, no veľkosť nikdy výrazne neprekročila meter a pol. "Toto je monštrum"-kričím a v hlase je cítiť radosť, prekvapenie a obavy. To už Ibrahim s Nasifom urobili slučku z kotevného lana, ktorú prevliekli cez udicu a snažia sa ju žralokovi navliecť až za prsné plutvy. Na tretí pokus lano mocne zovrie predátora a štyria odvážlivci ťahajú rybu z vody. Prvá sa objaví zubatá hlava a o chvíľu je na palube celé telo.
Nasleduje ródeo, ktoré si určite zaslúži stotisíc pozretí na "jutube". Miesto na parkete si ryba urobila hneď prvými šľahmi chvostu. Moja a Ibrahimova šľapka letia do vody a ja na zábradlí v polohe lastovičky pred odletom si kontrolujem nabiehajúcu podliatinu na lýtku. Žralok v rytme rokenrolu triafa umelohmotné stoličky pozasúvané do seba a tie sa rozletia po palube. Jednu, dve ešte golfovým úderom chvostu odpáli do zábradlia a spokojný so svojou prácou si to zamieri priamo do jedálne. Tu sa hodí na chrbát a ukáže nám svoju usmiatu papuľu. S veľkou dávkou adrenalínu vytiahneme rybu von a začneme sa opatrne fotiť.
Je to úžasný pocit mať fotku so žralokom a následne ho pustiť do vody a vidieť ako pomaly odplával do tmy bez náznaku únavy. Mal rovné dva metre a váhu asi sto kíl. Podľa bieleho cípu na chrbte patril k útesovým žralokom bielocípim. Túto veľkosť sme však už prekonali na druhý deň, keď sme chytili žraloka líščieho dvestoštyridsať centimetrov s hmotnosťou určite cez sto kíl. Našťastie, tento už nebol taký zúrivý ako jeho príbuzný, ale obozretnosti nikdy nie je dosť.

Rybárske safari na Maledivoch opäť nesklamalo a už opäť sa už tešíme na budúcoročného plachetníka, kranasov a našich kamarátov z mokrej štvrte- žralokov.
Tak o rok!