+420 266 610 273

Přidejte se k lidem, které zajímá cestování za rybami!

Vyhledávání

Revíry - destinaceEvropaŠvédskoStegeborg a Santa AnnaReportážeŠvédské štuky

Švédsko - Stegeborg a Santa Anna - Reportáže

Švédské štuky 22.6.2011

pobrezi a ostruvky v souostrovi Santa AnnaČakáme na móle na príchod motorového člna, s ktorým si nás majiteľ usadlosti, do ktorej patrí i náš rybársky domček, príde vyzdvihnúť. Z auta sme povykladali všetky osobné veci, rybárske náčinie aj potraviny. Ak by som nebol pri vykladaní vecí, tak neverím, že sa to všetko zmestilo do osobného auta. Zo zátoky sa z nenazdajky vyrútil veľký motorový čln s kabínou. Mladý muž, urastený ako slovenský Jánošík svižne vyskočil na breh a so širokým úsmevom nám podáva ruku. Stisk, pre ktorý mám vyhradenú kategóriu „Harry Zverák „ – ma nenechal na pochybách, že tento chlap vstáva do práce, keď ja ešte spím a určite sa nezastaví po celý deň. Alf je potomok rodiny Alvarssonovcov, ktorí žijú a pracujú na ostrovčeku Björkö už od roku 1740. Štyri kilometre od severu na juh a plocha tristo hektárov je priestor na ktorom sa nachádzajú lesy, polia, lúky, farma a zopár dovolenkových domčekov. Všetka tá krása sedliackej usadlosti a švédskej prírody je koncentrovaná uprostred tohto malebného ostrovčeka.

pobrezi a ostruvky v souostrovi Santa AnnaPrvé skúsenosti s lovom šťúk v brakických (málo slaných) vodách Baltického mora som zbieral už pred pätnástimi rokmi rybolovom na Alandskom súostroví. Pre našinca je predstava lovu typicky sladkovodnej ryby, akou šťuka bez pochyby je, priamo v mori, ťažko stráviteľná. Berte to ako holý fakt. Táto ryba tu má mimoriadne vhodné podmienky pre život. Rozľahlá vodná plocha pri pobreží je posiata nespočetným množstvom malých ostrovov, ktoré sú od veľkosti kopy kamenia vysypanej z Tatry z vlekom, až po malé obývané usadlosti, kde je miesto iba pre jeden domček s terasou a všade prítomný malý lesík. Hĺbka vody sa pohybuje od jedného do piatich metrov a je priezračná až do hĺbky dva metre. Šťuky sa tu nachádzajú všade. V plytkých zátokách, zarastených rákosím, ale i medzi kameňmi vytŕčajúcimi uprostred vody ďaleko od pevniny. Tieto roztrúsené balvany v mori sú veľmi zradné a pre neopatrných novoprišlých rybárov i nebezpečné.
Toto bola jedna z prvých skutočností, na ktorú ma upozornil Martin, ktorý tu už s priateľmi brázdi trinásť rokov miestne vody. Už prvý deň mi ukázal záľudné miesta, na ktorých boli oblé skaly veľké ako dom, iba pár centimetrov pod hladinou. Tieto už pri mierne pofukujúcom vetre neboli vôbec vidieť, čo mi určite dosvedčí aj Ivan. Jeho chrabré srdce rybára ho presvedčilo, že i napriek pľuhavému počasiu, keď do tváre šľahal dážď so snehom a Martin zostal doma, on sa vydal na more sám. Už neviem, či ho hnala predstava obrovskej šťuky, alebo pri teplote okolo nuly mu počas rýchlej plavby odchádzali mozgové bunky pozornosti, jednoducho naletel na jeden zo šutrov a zostal na mori úplne osamotený v hroznom počasí. Jedine, čo viem presne, že mi zostávajúci traja sme už sedeli v domčeku pri horúcom čaji a pozerali cez okno na švédsku jarnú metelicu. Slovkom dvomi sme si spomenuli na Ivana, že určite sa mu mimoriadne darí, keď je tak dlho vonku. Náš priateľ zatiaľ ticho preklínal zlú viditeľnosť a márne sa snažil spiatočným chodom motora dostať ťažký čln uviaznutý na bruchu medzi kameňmi späť do vody. Keď si už zvykol na prevaľovanie sa člna z boku na bok bez toho, aby sa prevrátil, prišli na rad veslá. Skúšal sa s nimi zaprieť do hladkých slizkých kameňov popri lodi a stále odolával myšlienke, že raz sa bude musieť vyzliecť a vojsť do vody. Veslá sklamali, nadávky nepomáhali a tma prichádzala. Dlho odopieraná predstava studeného jarného kúpeľa dozrela do reálnej podoby. „Však prečo nie?“- pomyslel si Ivan. „Veď kopu Slovákov sa chodilo za socializmu do východného Nemecka rekreovať a kúpať do Baltického mora“- začal pomaly vyzúvať čižmy a sťahovať nohavice. Toto more hádam nikdy nebolo teplé. Fialové pery a drevenejúce nohy od chladu v ňom prebudili strašnú silu a čln bez problémov vytlačil, ibaže jeho predstava, že sa namočí iba povyše kolien sa posunula nad pupok.
pobrezi a ostruvky v souostrovi Santa AnnaDo dverí vošiel hrdina. Na začiatku žiadna zmienka o nehode, iba vykríknuté číslo pätnásť. Toto znamenalo počet jeho ulovených šťúk počas celého dňa. Bol to štvrtý deň rybačky a my sme po prvýkrát začali so štatistikou. Rekordom ostrova do tohto času bolo stodeväťdesiatdeväť šťúk ulovených štyrmi rybármi za šesť dní. Podľa miestnych pravidiel sa tu loví vyslovene spôsobom chyť a pusť. Hlavným potravinovým článkom šťuky je tu sleď, ktorý sa tu nachádza v určitom období v miliónových hejnách. Plytké rákosom zarastené zátoky sú ideálnym miestom na neresenie rýb. Kde je zabezpečená reprodukcia a dostatočné množstvo potravy, tam je i predpoklad mimoriadnych úlovkov. V ten večer sme dôkladne prelistovali knihu návštev a dozvedeli sme sa, že najväčším úlovkom stále zostáva Martinova šťuka 115 centimetrov a to jeho manželka tu v tom čase chytila ešte ďalšie dve šťuky cez meter (102, 107 cm). Ďalším prekvapením v zápiskoch knihy bolo väčšie množstvovo štúk ulovených nemeckými rybármi, z ktorých pätnásť kusov bolo v rozmedzí deväťdesiat až deväťdesiatpäť centimetrov. My sme doteraz na veľkosť šťúk šťastie nemali. Väčšina sa ich pohybovala okolo šesťdesiat až sedemdesiat centimetrov. Pavel vypočítal, že ak chytíme za zostávajúce tri dni každý v priemere sedem šťúk za deň, rekord ostrova prekonáme. Neviem, či je správne povýšiť radosť z rybárčenia na rybačku s predstavou dosiahnutia určitého cieľa, ale ak sa to robí z pocitom, že o nič nejde, tak to nie je ani stresujúce, ani zaväzujúce.

pobrezi a ostruvky v souostrovi Santa AnnaNasledujúci deň sa zachmúrená obloha úplne vyjasnila, ustal vietor a my sme miesto pršiplášťou nasadili slnečné okuliare. Zmena počasia k lepšiemu sa však odzrkadlila na počte ulovených rýb. Samozrejme k horšiemu. V priemere sme chytili štyri ryby na osobu a vidina rekordu sa nám rozplývala tak, ako vidina postupu slovenských hokejistov do záverečných bojov na MS v Bratislave.

V posledný deň boli počty neúprosné. Zostávalo nám chytiť dvanásť kusov šťúk na hlavu. Priznajme si, že každý chlap je lovec. Má to v krvi. Niekto loví zver, iný baby a my ryby. Všetci lovci majú však niečo spoločné. Keď sa nám už nedarí uloviť výstavnú trofej, tak nech je toho aspoň veľa. A jedine u rybárov je možné toto pravidlo urobiť etickým. Iba my máme možnosť bez zbytočného poranenia vrátiť úlovok späť na slobodu.
Posledný deň sme sa zobudili do nádherného slnečného rána. Mojim partnerom v člne bol Ivan, ktorý v ten deň vsadil na gumenú rybičku, ktorú si sám koloroval. Táto nástraha, ktorá podľahla jeho umeleckým sklonom bola nielen škaredá, ale aj mizerne pracovala. Skoro žiadny plavecký pohyb. Pravdepodobne túto malú ohavu šťuky považovali za niečo, čo sa im môže nevhodne votrieť do populácie a chceli ju zožrať za každú cenu. Chytal rybu za rybou aj keď už z ryby trčali franforce gumy. Opäť sa podčiarklo moje tvrdenie ako je veľmi dôležité pre lov chytať na nástrahu, ktorej bezvýhradne dôverujete a nedať na názor premúdrelého okolia. Úspešnosť sa násobí väčšou vytrvalosťou, lebo vy veríte, že vás váš miláčik nesklame.
Limit dvadsaťštyri šťúk na čln Ivan odchytal vo veľkej miere aj za mňa. Večer sme už netrpezlivo čakali, ako dopadne Pavel s Martinom. V diaľke zablikali dva svetlé body, oči Martina, ktorý sám chytil za poobedie dvadsaťštyri šťúk. Neuveriteľné! Trinásťročný rekord padol a my sme nastolili nový, dvestosedemnásť šťúk chytených štyrmi rybármi za šesť dní.

Nádherný zájazd sa blížil ku koncu a na záver nám švédska príroda urobila gýčovú rozlúčku. Pri odchode nám popred auto prešla losica s dvomi malými losíčatami. Bola veľká ako krava. Lúčime sa s baltikom a tešíme sa na švédske šťuky opäť o rok...

Reportáž sepsal Peter Hájik, 22.6.2011